Psík z útulku a kastrácia

Na úvod by som hneď rada objasniť. Nemám nič proti kastrácii psíkov z útulku. Rozumiem prečo sa to takto robí a aj prečo si tieto organizácie dávajú na tom záležať.
Na čo by som ale chcela upozorniť je vplyv kastrácie po psychickej, emocionálnej stránke na psíka. A obzvlášť v spojitosti s novým majiteľom.

Každá životná zmena si vyžaduje čas, aby sa s ňou dokázalo telo vysporiadať. Platí to rovnako ako u ľudí, tak aj u psíkov. Príchod do nového domova je jednou obrovskou zmenou. Psík potrebuje čas, aby sa začal cítiť dobre v novom prostredí, aby prekonal strach, obavy. Aby zistil, aké sú pravidlá v novej domácnosti, aký je tam životný štýl. Aké je vonkajšie okolie, kde sa bude vyskytovať. Je veľmi individuálne, ako rýchlo to psík zvládne. Veľa záleží od jeho predchádzajúcich skúsenosti, odkiaľ prišiel, ako veľmi bol v kontakte s ľuďmi, aký je starý. Je mnoho psíkov, ktoré majú problém s mestským ruchom, množstvom psov, ľudí. Veľmi veľa faktorov. To, že prekoná prvotný strach a začne sa uvoľnenejšie pohybovať je začiatkom k vytváraniu si vzťahu k novému majiteľovi. A takýto vzťah sa vytvára a buduje veľmi dlho. Opäť je to individuálne od predchádzajúcich skúsenosti, ale môže to trvať mesiace až roky. Áno, tak dlho môže trvať, kým si psík vybuduje dôveru voči svojmu majiteľovi. Trvá to preto tak dlho, pretože túto dôveru my ľudia pravidelne narúšame. Narúšame ju tým, že psíkov vystavujeme nepríjemným situáciám a skúsenostiam. Veľmi sa mi páči príklad, ktorý sa v tejto súvislosti používa. Vzťah so psíkom je ako účet v banke. Vkladáte do neho množstvo svojej práce a úsilia, aby sa vytvoril nejaký obnos. Ale každá nepríjemnosť, ako len napríklad návšteva veterinára, kedy je psík v strese z tohto účtu vyberá. Ide to z vášho účtu, pretože vy ste ten, kto tam psíka doniesol a núti ho tam byť. Nie veterinár. Takže ak chcete mať na tomto účte nejaký obnos, musíte tam oveľa viac vkladať, ako vyberať.

Kastrácia samotná je veľký zásah do organizmu. Tým, že sa odrazu prestanú v tele produkovať určité hormóny, s tým sa potrebuje telo vysporiadať. A na to je potrebný čas. Stáva sa, že je to aj sprevádzané zmenou správania psíka.
Narkóza, chirurgický zákrok, pooperačný stav je pre každý organizmus extrémne náročný. U feny ešte o niečo viac, ako u psíka. To čo psík prežíva vo svojom vnútri, to si môžeme len približne predstavovať. A k tomu ešte samotná veterina, stres, strach, nepríjemnosti, ktoré sa tam robia.

Ak máte psíka ešte veľmi krátko a vystavíte ho ďalšej veľkej zmene v jeho živote (okrem tej, že prišiel do nového domova), tak sa na tom vzťahovom účte môžete dostať do veľkého mínusu. To sa najčastejšie prejaví na správaní psíka. Môže sa ešte viac báť, môže mať problém s manipuláciou, dotykmi, môže nadobudnúť pocit, že prítomnosť majiteľa nezaručuje bezpečnosť. To vedie k zvýšenej agresivite, predovšetkým zo strachu. A strachovým podnetom sa môže stať všetko okolo. Opäť veľmi záleží, aké mal psík pôvodne skúsenosti a taktiež záleží aké nové skúsenosti nabral touto situáciou.

Preto moje odporúčanie je, aby ste s kastráciu počkali. Myslím si, že žiadna veľká tragédia sa nestane, ak ju odložíte o rok neskôr. Len veľa získate. Budete oveľa lepšie poznať svojho psíka, on vás a budete mať už vytvorený nejaký ten vzájomný vzťah. Predídete tak veľkému množstvu nepríjemnosti, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vaše spoločné spolunažívanie.