Vstúpili sme do sveta veľkých terénov

8. júla sme vstúpili do noseworkoveho sveta veľkých terénov. Texie a Diesel úspešne zložili prvú skúšku z veľkých terénov VA1. O ich schopnostiach som nepochybovala. Hľadanie vo voľných, vonkajších priestoroch im ide bez problémov. Skúšky ale ukázali, že slabším článkom som ja.

Diesel na skúške VA1

Pred nástupom na skúšky sa losovali čísla terénov z dvoch skupín. V jednej skupine terénov boli vzorky umiestnené na zemi. V druhej skupine terénov vo výške (do 15cm).

Diesel šiel na skúšky ako prvý. Pred nástupom do prvého terénu ho niečo štiplo do packy. Vedela som o tom, ale zvládal to v pohode. Našiel vzorku, pekne označil. Pred nástupom do druhého terénu už bol rozrušený a začal si to miesto oblizovať. A také bolo aj celé jeho hľadanie. Chvíľu oblizoval nohu, chvíľu hľadal. Došiel ale k miestu a označil vzorku. Označoval ju vo výške. A v mojej hlave sa v tom momente spustil scenár: V predošlom teréne bola vzorka vo výške tu musí byť na zemi. Asi presne neznačí lebo je rozrušený zo štípanca. Tak som ešte chvíľu čakal. Ale on vytrvalo značil dané miesto. S malou dušičkou som nahlásila nález s tým, že si nemyslím, že to tam je, ale čo už. A ono to tam ozaj bolo!

Texie na skúške VA1

Poučenia zo situácie som u Texie rovnakú chybu neurobila. V jednom teréne vyfukovalo pach úplne mimo značený priestor. Nechala som ju nech si to skontroluje odkiaľ chce. Predsa len vie lepšie ako ja, kde sa nachádza škorica. A tak aj bolo. Nechala sa viesť svojim nosom a prúdením vzduchu, ktorý ju priniesol až k vzorke.

Moje ponaučenie zo skúšok

Viac veriť svojim psom a nenechať sa zneistiť podvedomím a jeho scenármi. Je to viac na škodu ako úžitok. Takéto spätné zhodnotenie skúšok, nájdenie chýb a nedostatkov otvára priestor k zlepšeniu. Aby som mohla byť pre moje psíky ešte lepšou pomocníčkou. A nebyť tam skôr na obťaž.

Ivana